Prvá zmienka o založení školy v Hornom Vadičove je pripísaná roku 1789.

V školskej politike bol osvietenský panovník Jozef II. dôslednejší a pokrokovejší ako jeho matka Mária Terézia.

Pokrokovým činom bolo, že určil jednoznačne školopovinnosť detí od 6. do 12. roka, nariadil každoročný súpis detí, vyučovanie vyhlásil za bezplatné a absencie žiakov trestal.

V každej obci, kde bola fara, sa mala zriadiť aj škola, do ktorej museli chodiť aj deti zo susedných obcí, vzdialených menej ako 5 kilometrov a mohli ju navštevovať aj deti iných vierovyznaní, ak nemali vlastnú školu. A práve v súvislosti s týmto nariadením v tomto období bola v našej obci s

poločne s farou v roku 1789 založená škola za farára Cypriána Slandra. Škola, kostol a fara boli v tom čase ešte drevené.

Škola bola postavená na Chmelinci. Ktorí boli prví učitelia v obci, sa už nedá presne zistiť, vie sa len to, že učil gazda Gažo a organista Matejovič z Bošáce.

V roku 1828 učil Ján Obručaj asi až do roku 1841. Za tunajšieho kanonika Martina Žuchu učil 35 rokov učiteľ Androvič.

Z osád Košariská a Galierovce mali deti dosť ďaleko dochádzať do školy, preto tam vyučovali v prenajatých chalupách gazdovia, ktorých platili rodičia detí.

V roku 1803 bola škola premiestnená a vystavená z dreva na mieste, kde je teraz umiestnený bar Alfa, lenže čelom obrátená k potoku.

Za farára Lercha bol učiteľ – organista Blahuta medzi rokmi 1883-1887. Po ňom za farára Gajdošíka bol organista Besierka.

V roku 1893-1898 si občania vyvolili za učiteľa Putaniča. Po ňom zvolili Alojza Valtera, ktorý aj na tunajšom cintoríne odpočíva.

V roku 1899, pre veľký počet detí a zrušenie vyučovania v Galierovciach a Košariskách, sa vybudovala nová škola murovaná s dvoma triedami (územie dnešného Obecného úradu).

Už spomenutý Valter bol prvým učiteľom na tejto škole spolu s Annou Knӧlerovou. Za farára Andreja Majera (básnickým menom Dlhomír Poľský), básnika dolných Kysúc a najmä ospevovateľa prírody spod Ľadonhory, bol zvolený v roku 1905 Ján Molnár.

           V roku 1906 odišiel a na jeho miesto prišla Mária Kostolányová a učila až do roku 1911. Po Valterovi bol zvolený Stolárik, ktorého žena učila po odchode Márie Kostolányovej. Keď mu žena v roku 1917 umrela, zriekol sa aj on učiteľského miesta a na jeho miesto nastúpila Irena Pricelová, ktorá učila na tunajšej škole až do roku 1933.

Po nej nastúpil Alojz Prášil ako správca. V tomto roku mala škola 150 detí a rozšírila sa o jednu dočasnú, postupnú triedu, takže v troch triedach o dvoch miestnostiach sa učilo striedavo.

          V roku 1910-1911 počet detí tak stúpol, že štát (Rakúsko-Uhorsko) bol nútený postaviť štátnu školu pre deti z Košarísk a Galieroviec na území terajšej rekonštruovanej budovy školskej jedálne a školského klubu detí (školskej družiny).

V roku 1932 bol správcom na tejto škole Václav Šlapák a druhým učiteľom Alojz Prášil. Neskorším správcom bol Václav Petřivalský, ktorý učil spolu so svojou manželkou.

           V roku 1934 pripravil učiteľský zbor ľudovej školy deťom pekný vzor v podporovaní chudobných detí milou nádielkou pod vianočným stromčekom.

Učitelia pochádzajúci z Moravy vyprosili od firiem z ich rodiska cukríky na stromček, školské potreby, od Baťu topánky, hlavne však šatstvo. O tento dobrý čin majú zásluhu aj rodičia spomenutých učiteľov, ktorí pod titulom „Chudobným deťom slovenským“, tieto dary zaslali.

           V roku 1936 treba zo školského života pripomenúť, že sa zakladá zimná ľudová škola hospodárska zásluhou riaditeľa štátnej ľudovej školy Janatku a učiteľov obidvoch škôl. Pre odbornú výchovu mládeže mala škola veľký význam. Dala teoretický a praktický základ z hospodárskeho podnikania 15. a 16 – ročnej mládeži. Vyučovalo sa v dvoch triedach. Odborné predmety ako pestovanie hospodárskych rastlín a chov domácich zvierat vyučoval Stanislav Šujanský, riaditeľ školy, včelárstvo a ovocinárstvo kňaz Pavol Horváth, ktorý zaviedol v obci slovenské úle. Zvlášť veľký význam pre dievčatá malo šitie a varenie, v ktorých sa učili pripravovať najjednoduchšie jedlá, šiť na šijacom stroji. Vyučovanie viedla Mária Šujanská.

           V roku 1944 učiteľský zbor tvorili siedmi učitelia: Stanislav Šujanský, Tibor Majerčík, Jozef Lukáč, Mária Šujanská, Anna Majerčíková, Mária Nerádová, Júlia Sedláková. Za obdobie od roku 1945 dodnes sa vystriedalo viacero riaditeľov. Do roku 1945 viedol školu Tibor Majerčík, potom Stanislav Šujanský, Anna Majerčíková, opäť Tibor Majerčík, Šipulová, Ferdinand Mintál, Imrich Maráček a Ignác Balko od roku 1951.

Po odchode na vojenskú službu je riaditeľom Tibor Jarúnek. Opäť prichádza Ignác Balko a zástupcom je Alojzia Ťapayová z Bytče.

           V roku 1957 bol menovaný nový riaditeľ Ladislav Lisko a zástupcom Tomáš Pakanec. Na škole vyučovalo 14 učiteľov v jedenástich triedach.

V roku 1957 sa celý učiteľský kolektív pustil do zriaďovania školskej jedálne, ktorá bola otvorená v roku 1958. V roku 1947 od 1. 9. bola zriadená štátna obvodná meštianska škola, do ktorej chodili i žiaci z okolitých dedín: Lopušné Pažite, Dolný Vadičov a Kotrčinej Lúčky. Do tohto roku naši nadaní žiaci

dochádzali do najbližšej 12 km vzdialenej školy v KNM. Za školu poďakovala štátnej správe riaditeľka novozriadenej meštianskej školy Anna Majerčíková.

V decembri 1960 sa začalo kopať pre novostavbu základnej školy. Vyučovanie sa v terajšej budove začalo 4. 9. 1961 a škola prešla revolučnými zmenami.

 

                 

                Výstavba školy v roku 1960                           Jednotriedna drevená škola                    Vadičovské ženy pri miešaní malty

Úspešne bol prevedený zákon o prechode na deväťročnú školu. Naši žiaci odchádzajú z ôsmej triedy do deviateho ročníka v KNM.

Škola bola premenovaná z OSS na ZDŠ. Kvalitatívny a kvantitatívny skok v rozvoji nášho školstva znamená zákon o bezplatnom poskytovaní učebníc a školských potrieb žiakom našich škôl.

           Od roku 1961-1962 dostávajú naši žiaci školské potreby a učebnice. Cieľom výchovy a vzdelávania bolo osvojenie si základov vied, vedeckého svetonázoru a telesná práca. Pri vyučovaní sa používali moderné učebné pomôcky ako film, rádio, gramofón, magnetofón, diafilm.

                                                Zhromaždenie detí a učiteľov pred školou v roku 1961             Prváci v roku 1962

Od roku 1961-1962 sa v tunajšej škole zaškoľuje aj deviaty ročník. Výchova sa stala záležitosťou celej spoločnosti. V rokoch 1963-1964 bolo zaškolených 433 žiakov.

           V roku 1963 sú v obci dve školy ZDŠ a MŠ. ZDŠ je umiestnená v novej budove v kamenici a drevenici. V kamenici je provizórna telocvičňa

a v drevenej chalupe školská dielňa. Škola mala 9 učební a jednu špeciálnu. Tried bolo 17 a bola zavedená úplná dvojzmennosť.

                 V zime pred školou v roku 1963         

            V roku 1964 sa novým riaditeľom školy stal Tomáš Pakanec. V roku 1965 sa konala spartakiáda, na ktorej vystúpili i naši žiaci.

Školský areál v roku 1975

V roku 1977 v 13. triedach bolo 332 žiakov a vyučovalo ich 19 učiteľov. V roku 1978 prvýkrát začala činnosť družiny mládeže.

Školským rokom 1984-1985 nadobudol platnosť nový školský zákon povinnej desaťročnej školskej dochádzky. V školskom roku 1984-1985 počet žiakov

bol 257, ktorých vyučovalo 14 učiteľov.

 

Žiaci v prvomájovom sprievode v roku 1988         

            Počas roka 2000 sa uskutočnila plynofikácia a rekonštrukcia vykurovania budovy z čias Rakúsko-Uhorska (1910), v ktorej boli umiestnené učebne

technickej výchovy, špecifickej prípravy dievčat, školský klub a školské stravovacie zariadenie. Dňa 1. septembra 2001 si vadičovská verejnosť

pripomenula 40-ročné jubileum školy. V školskom roku 2001/2002 učilo 11 učiteľov 200 žiakov. Od 1. júla 2002 základná škola nadobudla právnu subjektivitu,

čo znamená, že zriaďovateľom školy nie je štát, ale obecný úrad.

Od roku 1990 – 2002 bola riaditeľkou školy Mgr. Margita Andelová, ktorá v terajšej škole pôsobila 40 rokov. Vo funkcii ju po konkurznom konaní vystriedal tunajší rodák Mgr. Štefan Zajac, ktorý v Hornom Vadičove začal učiť v roku 1973.

Základná škola v rokoch 2002-2007 predstavuje dva ucelené areály, ktoré tvoria: budova školy, v ktorej sa nachádza 9 tried s kapacitou 230-250 žiakov.

Počet žiakov sa pohybuje 170-185, 4 kabinety, zborovňa učiteľov, riaditeľňa, kancelária, sociálne zariadenia WC, miestnosť pre kuriča, sklad civilnej obrany, nefunkčný sklad uhlia a nevyužitá prístavba skladiska uhlia.

                                                Budova školy na jeseň v roku 2006                        Budova školy v zime v roku 2006

           Od roku 2003 škola vydávala svoj časopis Informačník. V týchto rokoch sa niektorí tunajší učitelia zapojili do vypracovania projektov, ktoré by pomohli škole vo vzdelávacej a finančnej oblasti. Úspešné projekty boli:

• integrované kariérne poradenstvo

• fit lopty v škole, zdravá škola

• škola bez alkoholu, cigariet a drog

• prevencia a eliminácia šikanovania

• digitálni štúrovci

           V roku 2008 sa v decembri začína športovať na novom viacúčelovom ihrisku a v priebehu roka 2009 sa dokončuje zatepľovanie budovy školy a mení sa aj jej vzhľad.